Keď človek nemá na jedlo, nepozerá okolo seba. Majiteľ psa našiel, to znamená, že vedel kde ho hľadať. Pravdepodobne sa jednalo o nejakých sociálov. Keby v Afrike mali čo jesť, tak tiež si Číňania necpú nosorožie rohy do treniek, alebo prípad uruguajských ragbistov, ktorý po stroskotaní lietadla boli nútený jesť vlastných spoluhráčov. Pes nebol domestifikovaný ako úžitkové zviera, ale ako strážca a lovec. Zjem všetko a zjedol by som pravdepodobne aj psa, ale je mi nepochopiteľné, že ho niekto môže zabiť. Možno iba ten, kto psa nikdy nemal a nemá žiadny vzťah k zvieratám a niekoľko dní poriadne nejedol. A je rozdiel medzi ľuďmi z dedín a miest. Mešťania berú psa viac ako domáceho maznáčika a na dedinách ako strážcu majetku. Máloktorý dedinčan má taký vzťah k psovi ako mešťan, čo ale nemusí byť pravidlo. Napr. môj bývalý kolega sa mi chválil akého má nádherného stavača ( bol náruživý poľovník ). Za nejaký čas prišiel do práce a že keď ráno vyšiel na dvor, videl podávené všetky kačeny. Tak zobral ( tuším, už si to dobre nepamätám ) lopatu a bolo po krásnom psovi. Mne takéto správanie nedáva zmyslel. Mám Jack Russela a skoro každý ma od neho odhováral, lebo to je temperamentné a tvrdohlavé plemeno. Ja môžem s istotou povedať, že mali pravdu. Od malička som ju vodil bez vodítka a hral som sa s ňou, čo robím doteraz a to z niekoľkých dôvodov. Aby vybila svoju energiu a keď ju pustím, aby nebola ako pes utrhnutý z reťaze. Za to sa mi odvďačuje tým, že chodí stále za mnou ( aj keď niekedy to je v okruhu niekoľkých desiatok metrov ) a v rámci povahových vlastností tohto plemena poslúcha. Samozrejme, že zažila aj tvrdú disciplínu, ale v niektorých prípadoch to bolo skôr na škodu, ako k úžitku.