Chovná nádoba: ďalší horor: zatiaľ ju máme v pestrofarebnej klietke, v akej sa chovajú škrečky. Do týždňa však bude mať určite terárium. Určite. Na dno klietky sme nasypali hobliny. Rozmýšľali sme aj o piesku, hobliny sa mi zdali byť „čistejšie“. Aby to tam mala zaujímavejšie, dali sme jej tam tie najkrajšie kamene, ktoré sme našli v prírode. Žiadnu lampičku nemáme (zatiaľ).

Vitamíny: máme len sépiovú kosť a aj to sme mali obavy, či jej neuškodíme, keď rajčinky posýpame jemným práškom zo sépiovky.

Zdravie: verím, že je dobré, je čulá, pohyblivá, zvedavá, nie je plachá. Pancier sa mi zdá byť v pohode, je krásne vyfarbená, ale nad chvostíkom, keď pritlačím, mierne sa prehýba. Neviem, či je to v norme, alebo známka choroby. Asi zájdeme k veterinárovi na prehliadku.

Spôsob života: cez deň, keď nikto nie je doma, spí vo svojej pestrofarebnej klietke. Po príchode domácich je voľne vypustená do bytu. Výbeh vonku nemá, len občas ju dcérka zoberie na slniečko, kde ju necháva „kamarátiť sa“ so susedových staršou korytnačkou.

Prosím, za túto moju spoveď ma neukameňujte, všetko napravíme. Našu korytnačku máme radi, ale na jej príchod sme neboli pripravení a takto to dopadlo. Budeme veľa študovať, aby nás v zdraví a spokojnosti mohla všetkých prežiť.