„Super nápad!“, povedala som si a krabicu s hoblinami som do terárka zakomponovala. Vymyslené (a myslím, že aj urobené) to bolo dobre. Malá zvedavka to najskôr ovoniavaním a lozením tam a späť, preskúmala, neskôr pár hoblín povyhadzovala a nakoniec sa uložila k spánku. Nie však do krabice, ale na miesto, kde sa jej podarilo pár hoblín vyhodiť: ku krabici. Vlastne, čiastočne spala pod krabicou . Krabica pôjde z terárka preč a hobliny jej nechám v kútiku na spanie nasypané voľne, keď sa jej tak páčia. Som zvedavá, ako dlho sa mi to pri jej aktivite podarí udržať takto rozdelené.

Neviem, či je toto práve najvhodnejšie miesto pre prejav obdivu, ale po vzhliadnutí fotografií z vlákna „Pochlubte se – želvy“ (ku ktorému som sa pre samé štúdium „želvovedy“ prepracovala až teraz), padám na zadok. Khor, na Tvoje fotky zízam s otvorenou pusou a skláňam sa pred tvojimi chovateľskými schopnosťami. Nikdy som si nemyslela, že u nás, presnejšie v Čechách, je takéto niečo možné... Rada by som to niekedy videla na vlastné oči. Je to úžasné.
A Syslova fotoséria s liahnucim sa mláďatkom - nádhera. Môj obdiv však patrí aj ostatným, ktorých som práve nevymenovala...