Ahoj...neviem či som vhodný na to aby som ti radil, ( chovám jeďákov iba dva roky ) ale skúsim ti niečo napísať. Pred dvomi rokmi som mal tie isté pocity ako ty a tiež som sa chcel spojiť s niekým, kto by mi pomohol. Nakoniec som sa rozhodol, že nebudem nikoho otravovať. Prečo? Uvedomil som si pár vecí. Dovolí mi niekto manipulovať so svojím hadom v jeho dome? Zoberie na seba to riziko? Nehovorím o tom, že ho budem oberať čas. Mohol by som získať skúsenosti, ak by som sa zamestnal v nejakej organizácii, ktorá sa zaoberá chovom jedovatých hadov ( zoo, farma, atď ). Pretože som bol rozhodnutý, zaobstaral som si jedno mláďa Vipera transcaucasiana, aj napriek pochybnostiam o sebe samom. Na skúšku....buď to moja psychika ustojí, alebo nie a zmijka pôjde preč. :) Predával ich kamarát, takže základné info som mal z prvej ruky. Prvých niekoľko týždňov som bol dosť nekľudný. Bola to malá šnúrka, tak som sa bál, aby nevzal nohy na ramena a pri každej manipulácii som bol veľmi napätý. Potom napätie zmizlo a uvedomil som si, že pri dodržiavaní určitých pravidiel ako bezpečná vzdialenosť atď, to nie je až také zložité. Tým, že sa napätie stratilo som získal viac na ostražitosti. Manipulácia nie je až taká zložitá a k rozkrmovaniu napíšem iba toľko. Nemienim hada chytať dovtedy, dokedy to nebude naozaj nutné a nebudem si kupovať, alebo rozmnožovať hada, ktorému nedokážem zabezpečiť podmienky, čiže aj prirodzenú potravu. Skús to ako ja. Zober si rozkrmené mláďa menej toxicky významného druhu, ( mláďa má menej jedu :) ), získaš nejaké skúsenosti a budeš si hlavne viac veriť. Podľa tvojho príspevku usudzujem, že nie si pako a chýba ti iba istota. Nespoliehaj sa na druhých, ale hlavne na seba a svoje schopnosti!