Každý má svoje problémy a každý si ich musí vyriešiť sám. Ako ma život už stihol naučiť, v provom rade je doležité všetko si ujasniť v hlave. Na mňa mama doma neuztále kričala a otec na mňa nikdy nemal čas... Nikdy som sa nedočkala pochvaly, za všetko som bola skritizovaná. Tak som si našla koníček a tomu som sa venovala (tancovala som). V spoločnosti ľudí zo súboru mi bolo fajn, zabúdala som na život okolo. Potom som zmaturovala, odišla (ďaleko) na výšku, kde som spoznala mnoho nových ľudí a iný život - nikto na mňa nekričal, neponižoval ma, ľudia mi pomáhali. Našla som si priateľa (dnes už manžela), ktorý ma chápe, rešpektuje, miluje a nikdy by mi neublížil. Zistila som, že aj moj život može byť krásny.
Vždy musí mať človek niečo, pre čo žije. Či už je to had, kamaráti, nejaký koníček alebo niečo úplne iné. A keď mu je smutno a chystá sa skočiť z okna, tak si spomenúť na chvíle, kedy mu bolo krásne... Mne osobne pomáha na odstránenie psychických problémov fyzická námaha. A ak to momentálne nie je možné, tak si jednoducho zaleziem do postele a vyplačem sa. Znie to síce asi divne a mnohí z vás to možno nepochopia, ale zastávam názor, že problémy musia z tela preč. Tak sa ich proste zbavím námahou alebo plačom. A život je hneď krajší.