prosím, co je to za želvu?

V zelvach nejsem nejak "v obraze", ale myslim ze Trachemys scripta scripta ?!?!?!

díky moc, dám si do kupy co bude potřeba a možná se mi rozroste zvířectvo!

ahoj.choval som tieto korytnačky.je to korytnačka písmenková-Trachemys scripta elegans.jej chov je jednoduchý,len jej treba častejšie meniť vodu.posielam stručný popis chovu:-Táto krásna americká korytnačka síce nepatrí k našim pôvodným druhom plazov, ale je vďaka nám ľuďom súčasťou našej prírody. Preto by sme sa k nej mali aj tak správať. Rešpektovať ju v plnej možnej miere.Tento druh sa v minulosti veľmi často ponúkal v chovateľských obchodoch, ale pre zámernú dezinformáciu o dorastajúcej veľkosti v dospelosti a nedostatku chovateľských poznatkov medzi širokou verejnosťou ju začali jej pôvodní chovatelia vypúšťať do našej prírody, kde sa úspešne adaptovala a udomácnila. Na mnohých lokalitách na Slovensku našla svoj druhý domov. Populáciou najväčšia hustota tohto taxonu sa v súčasnosti nachádza v Piešťanoch a blízkom okolí, kde sa aj rozmnožuje.Popis: Dospelé samce majú dlhšie pazúriky na predných končatinách a preliačený spodný pancier do vnútra. Samica má brušnú časť rovnú a je oveľa robustnejšia. Najnápadnejšie na tejto korytnačke je sfarbenie jej hlavy, krku a končatín. Obe pohlavia totiž majú za očami červený či oranžovožltý výrazný pás, ktorý niekedy môže aj úplne chýbať. Karapax je hnedý, žlto prúžkovaný v mladosti jasne zelený, ozdobený navyše aj žltými škvrnkami, plastrón je žltý s čiernymi prstencovitými okami, ktoré niekedy pripomínajú písmenká. Na hlave, krku i končatinách sú žlté pozdĺžne pásiky. V chovoch (USA) sa chovajú aj albinotické jedince s červenými očami.
Rozšírenie: Korytnačka písmenková ozdobná má veľký areál rozšírenia. Ten sa začína na juhovýchode USA, pokračuje cez Mexiko, Strednú Ameriku až po severozápad Južnej Ameriky (Kolumbia, Venezuela či Brazília).Výskyt u nás: Výskyt u nás: U nás je vysadená na mnohých lokalitách, ale všetky sú jej nepôvodné lokality, t.j. bola sem vysadená umelo človekom. Odhaduje sa, že jej populácia na Slovensku presahuje až 120 jedincov (Vráblová, 2005). Literatúra uvádza odhadom 17 až 50 lokalít na zemí Slovenska. Jej výskyt bol doteraz zaznamenaný v (okresoch) Piešťany, Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Nitra, Levice, Nové Zámky, Trenčín, Pezinok, Banská Štiavnica, Ilava, Banská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Liptovský Mikuláš a na iných lokalitách.Biotop: U nás tieto korytnačky obývajú najrôznejšie vodné nádrže, zavodňovacie kanály, mierne tečúce rieky, kde sa sústreďuje vo veľkých množstvách na brehoch či na kameňoch vyčnievajúcich z vody. Tu je možné ju pozorovať počas celého dňa, kedy sa vyhrieva na slnku a loví svoju potravu. Tou je rôzny hmyz, kôrovce, rybky (choré a slabé!), dážďovky a ďalšie drobné živočíchy. Niekedy prijme aj vodné rastliny. Výborne pláva a potápa sa, miluje vyhrievanie sa na slnku na brehoch riek či jazier.

Veľkosť:Dorastá do dĺžky 30 (25) cm, samčeky sú menšie (9-22 cm), samice (19-27 cm). Potrava:Korytnačka písmenková sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria žaby, žubrienky, mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Nepohrdne však ani vodnými rastlinami a v menšej miere aj ovocím. Treba ale podotknúť, že loví predovšetkým choré a slabé jedince živočíchov, takže tvorí spolu s korytnačkou močiarnou akúsi „zdravotnú políciu“.

Rozmnožovanie: Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom. Krátko po prebudení nastupuje párenie, ktoré sa zaznamenalo počas celého obdobia ich aktivity. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov, pričom samček pomocou svojich dlhých pazúrikov na predných končatinách akoby hladkal samičku po hlave. Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do jamôk neďaleko od vody. V znáške býva 5 - 25 vajíčok. Mladé sa liahnu po 65 – 75 dňoch, predpokladá sa, že v prípade nepriaznivého leta sa liahnu až na jar budúceho roka. Novorodené korytnačky majú 2,5 - 3,8cm a mäkký pancier, ktorý úplne stvrdne až v treťom roku života.

Obrana: Najčastejšou obranou je rýchle a niekedy aj pomerne hlučné vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pod vodnou hladinou vydržia pomerne dlhý čas. Ale ich zvedavosť ich donúti sa vynoriť a z úctivej vzdialenosti sledovať okolie. Ich úteková vzdialenosť je výsledkom predošlých skúseností s človekom. Pri chytení do rúk sa dokáže úspešne brániť intenzívnych škrabaním dlhým nechtami a hryzením. Niekedy dochádza k vylúčeniu nahromadenej vody a moči v močovom mechúriku. Ak by sme ju chytili pod vodnou hladinou, zväčša by sa pokúsila o aktívny únik, len málokedy sa oddá svojmu osudu a zatiahne sa do svojho panciera.Ochrana: Trachemys scripta elegans nie je u nás chránená, navyše je zakázané ju dovážať do krajín EÚ. V každom prípade je súčasťou našej prírody. Jej aktívna ochrana je síce otázna, ale záleží od uhlu nášho pohľadu. Je otázne aj jej údajné vytlačovanie našej Emys orbicularis z našej prírody. Zatiaľ sa tento vplyv nepodarilo bezpečne preukázať.budeš s ňou spokojný.ahoj marián

tak já bych řekl, že to není Tse určitě, a ani Tss. , ale nejspíš faremní kříženec . Tak znalci ???

Určitě to není čistá T.s.s., mohla by to být T.s.e. z vybledlými krčními skvrnami (např. nedostatek některé složky v potravě může způsobi vyblednutí červených, oranžových nebo žlutých barev), případně může jít opravdu o křížence, ale kterých poddruhů nebo druhů, to už je prakticky nezjistitelné, ale jedním z rodičovských druhů bude z velkou pravděpodobností T.s.e., možná právě zkřížená s T.s.s., čemuž by napovídaly naznačené kruhové skvrny v přední části plastronu. A nebo je to taky něco úplně jiného... To jsem Vám moc nepomohl., ale chov je zřejmě stejný jako u T.s.e. (viz výše)

Pokud si dobře pamatuji, tak ty zesvětlené kruhové skvrny jsou u samců T.s.e. naprosto běžné (na fotce je již částečně melanický 1,0, což je pro T.s.e. v pokročilejším věku také typické). Na rozdíl od samic s postupem času většina samců v populaci melanizuje, kruhové skvrny v přední části postupně světlají až se vytrácejí, zatímco ostatní skvrny, co měli samečci na plastronu jako mláďata postupně černají, rozmazávají se a velmi často se u starších zvířat spojují v černé pruhy. V některých případech jsou náctiletí samci smolně černí (http://www.rhondaspencer.com/images/20071119092217 _melanistic%20male%20red-eared%20slider.jpg, blackmale.jpg, http://www.herpetology.us/glorioso/_Media/pastedgr aphic-6_textmedium.jpeg). Za sebe bych věnoval určitě pozornost tomu hnisavému ložisku (nebo se mi to tak z fotografie alespoň jeví) na margináliích. Chov je jak psali kolegové výše bez ohledu na příslušnost ssp nebo křížence shodný, možná s tím rozdílem, že je třeba být opatrnější stran nižších doporučovaných hranic teplot, ale to se spíše týká celoročního chovu ve venkovních jezírcích nebo "tvrdosti" hibernace, než případného letnění a samotného chovu v akvateráriu.

Všem děkuju moc za rady!Když už vím co je to za želvu, inormací o chovu je všude plno...internet je super věc!

Za sebe bych věnoval určitě pozornost tomu hnisavému ložisku (nebo se mi to tak z fotografie alespoň jeví) na margináliích.

Myslíš tu hnědou skvrnu na okraji krunýře? přiznám se,že té jsem si hned nevšiml! jak by se to dalo léčit?Je to vinou špatného chovu?

Děkuju moc za odpovědi!