Přidat otázku mezi oblíbenéZasílat nové odpovědi e-mailem Nová směrnice EU

"užitočnosť" pseudorasbory ako potravy pre dravé ryby nespochybňujem, ale je to zároveň aj 1) konkurent viacerým domácim druhom, 2) potenciálne nebezpečenstvo z hľadiska prenosu parazitov napr. pre ovsienku (Leucaspius delineatus), ktorá je min. na Slovensku chráneným a ohrozeným druhom. Jasné, že sa pseudorasbora z mnohých lokalít už asi neodstráni, ale aspoň na niektorých lokalitách by to šlo, keby sa rybári a rybnikári správali zodpovedne. Poznám lokalitu, rybník, kde sa dlhé roky pseudorasbora vyskytovala (a dotyční rybnikári si ju "pochvaľovali", pri jesennom vypúšťaní a výlove sa dostávala do územia mimo rybníka, kde občas aj prežívala (v závislosti od vodného režimu, či v lokalite bola voda len sezónne, alebo sa udržala celoročne). Našťastie v posledných rokoch ju na tom rybníku neevidujem, zrejme pri jednom výlove rybník vyschol tak, že i karasy a pseudorasbory uviaznuté v bahne pokapali. Iste, hrozí ďalšie zavlečenie s novou násadou rýb, no zatiaľ sa tak nestalo...

Ešte k tomu ohrozeniu obojživelníkov rybami: nie je to tak úplne jedno, o aké ryby sa jedná. Napr. poviem z vlastnej skúsenosti zo západného Slovenska, že mloky /čolky/ tu preferujú vody bez rýb, a ak už musia voliť aj nádrže s rybami, tak také, kde väčšinou celoročne prežívajú len ryby odolné voči nižšiemu obsahu kyslíka. Takéto vody sú často plytké jamy, ktoré v zime zvyknú aj vymŕzať (v takých šťastných prípadoch vykape všetka rybacia osádka). Je rozdiel v odolnosti napr. karasa a ostrieža (okoun) v takých vodách. Najväčší význam pre mloky /čolky/ má neprítomnosť rýb po zime, v jarnom období.

Reakce na odpověď

1 Zadajte svou přezdívku:
2 Napište svou odpověď:
3 Pokud chcete dostat ban, zadejte libovolný text:

Zpět do poradny