Přidat otázku mezi oblíbenéZasílat nové odpovědi e-mailem Darovaná testudo hermanni _ nemáme skúsenosti s chovom

Dcéra dostala k 11 narodeninám malinkú testudo hermanni od človeka, ktorý jej ju kdesi zohnal pre radosť, ale o korytnačkách nevie nič a my s chovom tiež nemáme skúsenosti. Nevieme ani, ako je korytnačka stará (má cca 7cm). Dcéra má z nej úžasnú radosť, rozhodne sa jej nebude chcieť vzdať a chceli by sme sa o ňu postarať čo najlepšie. Určite z nej bude rodinný miláčik. Potrebovala by som úplne začiatočnícke rady: v čom korytnačku chovať, čím kŕmiť, aký substrát, ako dopĺňať vitamíny, ako (a či vôbec _ pri jej veľkosti) zimovať, na čo si treba dať pozor a pod. Poradťe prosím, kde by som tieto informácie našla. Nechceme tej maličkej nevedomky ubližovať, chceme aby sa mala u nás dobre.

Za všetky dobré rady ďakujeme.

Jsou zobrazeny jen nové odpovědi. Zobrazit všechny
Předmět Autor Datum
Dnes príde na rad výroba terária. Máme doma staršie sklenené akvárium, cca 60 x 40 cm. Dúfam, že to…
Grétka 29.07.2007 08:19
Grétka
Pokud mohu radit za sebe, tak hlínu "nepřepékejte", ta droboť tam zůstane, ale bude mrtvá a začne to…
krokodýl 29.07.2007 17:36
krokodýl
Já teda také dost dobře nechápu proč by mělo být nutné jakkoliv zeminu upravovat. Dokonce bych neods…
KHor 30.07.2007 17:16
KHor
Jasné, zeminu som dala do terárka takú, ako som si ju na záhradke nahrabala, len som ju trochu preos…
Grétka 31.07.2007 07:38
Grétka
Želvička totiž považuje hobliny za přirozené rostlinné zbytky (oni to také vlastně jsou), lépe se jí…
KHor 31.07.2007 10:59
KHor
„Super nápad!“, povedala som si a krabicu s hoblinami som do terárka zakomponovala. Vymyslené (a mys…
Grétka 01.08.2007 11:13
Grétka
Každé místo pro uznání je Grétko vhodné, alespoň tedy pro mě. Jsem hrozně ješitnej a mám radost když… poslední
KHor 06.08.2007 13:31
KHor

Dnes príde na rad výroba terária. Máme doma staršie sklenené akvárium, cca 60 x 40 cm. Dúfam, že to pre začiatok bude stačiť, neskôr jej zabezpečíme niečo väčšie. Rozhodli sme sa, že substrát urobíme zo zmesi piesku a hliny. Trochu mám však obavy, či v hline nebudú rôzne drobné živočíchy... Uvažujem, či by nebolo dobré nechať prejsť zeminu na pár minút vysokou teplotou.

Čo sa týka vyhrievania, zatiaľ sme kúpili len objímku na obyčajnú žiarovku, s terakotovým kvetináčikom. Určite kúpime aj nejakú kvalitnejšiu UV lampu, len sa v nich musíme najskôr trochu zorientovať. V diskusiách a článkoch je pomerne dosť artiklov z tohto spomínaného sortimentu, zatiaľ neviem, čomu dať prednosť

Každopádne, dnes už bude mať naša malá Grétka nový domov s lepšími podmienkami. Všetkým Vašim korytnačkám želám dobré zdravie a chovateľom, ktorí hľadajú rady a pomoc želám, aby mali šťastie práve na tie správne informácie. Tým, ktorí ich poskytujú, zo srdca ďakujem.

Pokud mohu radit za sebe, tak hlínu "nepřepékejte", ta droboť tam zůstane, ale bude mrtvá a začne to plesnivět. Jen bych to prohrábl a vyndal větší nečistoty.brouky, žížaly atd., ale jinak "živá" hlína funguje lépe a trvaleji než "přepečená" (=mrtvá). Oni ty mikroorganismy v půdě mají svůj význam.
Pokud budete želvu občas (dvakrát - třikrát týdně hodinku - dvě)slunit, tak se obejdete i bez speciální UV lampy. Pozor ale při slunění na přehřátí, želva musí mít možnost úkrytu ve stínu.

Já teda také dost dobře nechápu proč by mělo být nutné jakkoliv zeminu upravovat. Dokonce bych neodstraňoval ani ty žížaly. Taková žížala když se splete tak poslouží jako výtečný doplněk stravy. Všimněte si, že želvičky dlouho chované ve "sterilním" prostředí terárek, tak první co udělají na případné vycházce, je že začnou náruživě pojídat hlínu. Já dokonce vřele doporučuji dávat do terárka občas vyrýpnutý travní drn, včetně hlíny. Také případný zbytek potravy nebo výkal je v živé zemině brzy přirozeně zpracován. A věřte tomu, že v terárku, ve kterém se nedaří přirozeným a "zdravým" půdním mikroorganizmům se těžko bude dařit jinému zvířeti. Teď možná trochu přeháním ale já nikdy v přírodě neviděl želvu, která by chodila po vyvařených chodníčcích a větvičkách.

Jasné, zeminu som dala do terárka takú, ako som si ju na záhradke nahrabala, len som ju trochu preosiala. Ten prvotný nápad s prepečením zeme vo mne skrsol len ako taká vnútorná dilema.... A som rada, že ste mi potvrdili správnosť môjho rozhodnutia, ďakujem.

Inak, ako som spomínala, korytnačka už žije v dôstojnejších podmienkach a bolo vidno z jej správania, že zmenu oceňuje. Zvedavo preskúmavala každý kút, zdolávala prekážky z kameňov a mala som dojem, že v ten prvý deň snáď ani nezaspí... Stále len lašovala a lašovala.
Pokiaľ som ju však mala v tej protivnej klietke s hoblinami, spávala tak, že sa zahrabala do tých hoblín. Aj vtedy, keď som hobliny pokropila vodou. Teraz, keď je na piesčito-zemitom substráte, zahrabať sa nechce a spí len tak – v kútiku terárka, bez toho, aby sa čo len trošku zahrabala... Kútik v ktorom spáva je však vlhký. Myslím, že k zahrabávaniu sa jej viac páčili hobliny.

Želvička totiž považuje hobliny za přirozené rostlinné zbytky (oni to také vlastně jsou), lépe se jí do nich zahrabává. Kdyby se ti podařilo zakomponovat třeba nějakou krabici s mokrými hoblinami do terárka tak myslím že by to želva ocenila. V přírodě v létě také většinou "parkují" přes noc jen přihrábnuté nějakými rostlinnými zbytky.

„Super nápad!“, povedala som si a krabicu s hoblinami som do terárka zakomponovala. Vymyslené (a myslím, že aj urobené) to bolo dobre. Malá zvedavka to najskôr ovoniavaním a lozením tam a späť, preskúmala, neskôr pár hoblín povyhadzovala a nakoniec sa uložila k spánku. Nie však do krabice, ale na miesto, kde sa jej podarilo pár hoblín vyhodiť: ku krabici. Vlastne, čiastočne spala pod krabicou :-) . Krabica pôjde z terárka preč a hobliny jej nechám v kútiku na spanie nasypané voľne, keď sa jej tak páčia. Som zvedavá, ako dlho sa mi to pri jej aktivite podarí udržať takto rozdelené.

Neviem, či je toto práve najvhodnejšie miesto pre prejav obdivu, ale po vzhliadnutí fotografií z vlákna „Pochlubte se – želvy“ (ku ktorému som sa pre samé štúdium „želvovedy“ prepracovala až teraz), padám na zadok. Khor, na Tvoje fotky zízam s otvorenou pusou a skláňam sa pred tvojimi chovateľskými schopnosťami. Nikdy som si nemyslela, že u nás, presnejšie v Čechách, je takéto niečo možné... Rada by som to niekedy videla na vlastné oči. Je to úžasné.
A Syslova fotoséria s liahnucim sa mláďatkom - nádhera. Môj obdiv však patrí aj ostatným, ktorých som práve nevymenovala...

Zpět do poradny Odpovědět na původní otázku Nahoru